Bolo pre vás prekvapujúce, keď vás oslovili producenti seriálu Nemocnica na kraji města po 20 rokoch?
(smiech) Jako sa smejem teraz, zmizla som sa aj vtedy, keď mi zavolali. Mala som pocit, akoby na mňa spadla bomba. Ozvali sa z produkcie, že režisér Hynek Bočan v televizním archíve uvidel moju fotku a vybral si ma jako typ na Naďu Šulcovú, hoci vie, že som len muzikálová herečka. Paradoxne mi telefonovali, keď som sedela v tej istej reštaurácii, v akej ma presne rok predtým zastihli, aby mi oznámili, že som nominovaná na Tháliu.
Ako přeběhal konkurz?
Konkurz trval hodinu a pol - len s pánom Abrhámom. Hneď to boli scény tesne po milovaní A strašná hádka, keď mu nadávam. Režisér Bočan i Josef Abrhám mi však veĺmi pomohli, všetko probehalo v pohodovém atmosfére.
Sledovali ste predtým staršie časti Nemocnice?
Pamätam sa, že som jako šes´tročná, keď mal seriál premiéru, robila doma až hysterické scény, lebo o osmej večer som už musela síť spať a rodičia ma nechvěli pustiť k televízoru. Tak som si vymýšĺala, jako ma bolí brucho, že nemöžem spať pre strašné sny. Neskör som obdivovala doktora Štrosmajera a Ladislava Chudíka, ktorého milujem aj jako člověka, pretože mi veĺmi připomíná möjho nebohého otca. Na primára Blažeja som zas vždy bola naštvané, pobudzovalo ma, aký bol sukničkár. Jako chlap sa mi však páčil.
Chceli ste byt´ niekedy sama lekarkou?
Myslím,že nie. Pre mňa je to obrovská zodpovědnost a navyše som veľmi citlivá, príliš sa ma dotýka utrpenie onych ľudí. Neviem, či by som to citovo zvládla a nestratila nadhľad, ktorý doktori musia mať. Navyše, möj kamarát z destva je jeden z nejlepších neurochirurgov na Slovesku a viem, čo všetko musel obětovat, aby sa ním stal. A hovorí, že ešte stále nie je jako lekár hotový.
V seriáli vystupujete jako zvodkyňa staršieho muža. Vyskúšali ste to už aj v reáli?
Jasné, prežila som toho už dosť. Mala som obdobie, keď som sa veľmi zaľubila, chcela sa vydať a mať deti, no chlapec mas klamal. Tak som si vyskúšala nezáväzné obdobie v Prahe, vyše roka, kde som chodila aj so starším pánom. Ľudí však nehodnotím podľa veku.
Aké teda máte základné kritériá při výbere mužov?
Musí to byť niekto, koho si vážim za to, čo dokáže. Mal by ma vedieť rozosmať, ochrániť a byť vo všetkom lepší ako ja.
Divákov zaujala vaša prudká hádka s Josefom Abrhámom. Jako sa vám ho podarilo tak rozzúriť?
Asi pol roka predtým sa mi podobná príhoda stala v osobnom živote. Stačilo mi len spomenúť si na toho člověka a už zo mňa sršali emócie, až ma to samu prekvapilo. Túto scénu sme aj preto nakrútili na prvýkrát.
Spoznávajú vás ľudia na ulici?
Nie, lebo hneď po dokončení Nemocnice som si dala operovať zranený nos a režisér navyše striktne vyžadoval, aby som mala hnedé a kratšie vlasy. Moja obľubená čišena farba bola na kameru veľmi ostrá a podľa neho by som už na pohľad mala zlý charakter.
Ste aj v skutečnosti taká sebavedomá jako doktorka Šulcová?
Myslím si, že nie. Som drzá podobne jako ona, viem obhajovať určité myšlenky, ale skör za ostatných ľudí. Sama za seba málokdy tak bojujem jako Naďa, to jej fakt závidím.
Ste vychytenou muzikálovou herečkou. Existuje nejaká úloha, po ktorej ešte tužíte?
Mojou vysnívanou je úloha Miss Saigon, ktorú však musí hrať rodená Vietnamka. No to by pre mňa znamenalo ďalšiu plastickú operáciu, aby som mala šikmé oči. (Smiech.)