To je šťastie sa volá jej tohtoročné debutové CD. Vyšlo v češtine a onedlho by sa malo objaviť aj na našom trhu. Zdá sa, že rodáčka z Nitry, muzikálová herečka a speváčka DANIELA ŠINKOROVÁ o šťastie nemá núdzu ani v reálnom živote. I keď, ako sa vraví, osud praje pripraveným a ona svoju pripravenosť dokázala v tvrdej konkurencii. Nielenže sa presadila v pražských divadlách, ale ako jedna z mála Sloveniek získala navyše za muzikálové úlohy prestížne ocenenia Thalia. Televíznym divákom sa zapísala do pamäti ako doktorka Naďa v seriáli Nemocnica na okraji mesta po dvadsiatich rokoch. Nuž a v týchto jesenných dňoch excelovala v hlavných úlohách pražských premiér muzikálov Cats a Pokrvní bratia.

Cesta k sláve

Lásku k divadlu dostala do vienka. Nielen preto, že Nitra je povestná svojimi divadelnými umelcami. Mamička bola navyše bábkoherečka, a tak Daniela i jej staršia sestra Jana nevynechali v detstve vari ani jedno predstavenie v Bábkovom divadle, kde pôsobila. Spolu chodievali aj na činoherné predstavenia Divadla Andreja Bagara do kina. Nevraviac o divadelných výletoch do Bratislavy. Viac ako činohra však Danielu lákalo hudobné divadlo, presnejšie muzikál, kde mohla nielen hrať, ale aj spievať a tancovať. Na jeho štúdium sa prihlásila na Janáčkovu akadémiu múzických umení v Brne.
Prvý veľký úspech v profesionálnom divadle však dosiahla v Bratislave. Doslova zažiarila už ako 19-ročná študentka v muzikáli Grand Hotel na javisku bratislavskej Novej scény v úlohe Lienky. Vybral si ju do nej režisér Jozef Bednárik a predpovedali jej sľubnú budúcnosť. Mimochodom, po rokoch jej Bednárik ponúkol úlohu v muzikáli Kabaret, ktorý by mal byť zlatým klincom tohtoročnej sezóny v Divadle Andreja Bagara v Nitre.
„Musela som odmietnuť, hoci ma nesmierne lákalo pracovať opäť pod vedením tohto režisérskeho mága a navyše v rodnom meste. Pochopila som však a na šťastie i on, že by som musela byť čarodejník, aby som to stihla. Nemohla som si dovoliť odísť na dva mesiace z Prahy, skúšať do Nitry. Mám skoro každý deň vystúpenia a navyše som skúšala hneď dva muzikály. Hlavné úlohy v predstavení Cats – Mačky a Pokrvní bratia, ktoré mali premiéry naplánované na október a navyše sa na mňa už predávali lístky. Hneď po nich ma čakajú v novembri skúšky Zasneženej romance na motívy rovnomenného starého filmu s krasokorčuliarkou Sonjou Henie.“
Bola som, tuším, prvou novinárkou, ktorá mladučkú herečku požiadala o väčší rozhovor. Pamätám sa na jej spontánnosť a dobrú náladu. Neprekážalo jej zapózovať pred fotoaparátom s dvoma topiacimi sa zmrzlinami v rukách, zároveň vtipne odpovedať na otázky, a zachovať si pôvab dievčaťa, ktoré je vždy nad vecou. Mimochodom, vtedy bola ešte, ako to úloha vyžadovala – plavovláskou. Potom sa však zo slovenských divadiel vytratila. Až neskôr som sa dozvedela, že úspešne ukončila štúdium a vyhrala konkurz na muzikál Pomáda v Prahe, podobne ako ďalšie Slovenky – Zuzana Norisová a Zuzana Mauréry. Presťahovala sa tam však nielen z pracovných dôvodov. Možno jej Brno príliš pripomínalo sklamanie v dlhoročnom vzťahu. Praha jej ponúkla nové pracovné možnosti a neskôr i novú lásku. To sú však vraj príliš súkromné záležitosti a nechce o nich hovoriť. „Všetci sa na to spytujú a nikomu neodpovedám. Súkromie je súkromné. Môžem vám povedať iba toľko, že vydávať sa nejdem a dieťa nečakám. Hádam mám čas do štyridsiatky...“
Pražský muzikál Pomáda v réžii Jána Ďurovčíka však prenasledovala smola a premiéra sa odkladala a odkladala. Daniela, podobne ako jej ďalší kolegovia, keď sa nechcela vrátiť, si musela zarábať na živobytie i v iných produkciach (napríklad Dracula) alebo celkom na inej pôde ako je divadlo. Vyskúšala si, ako je to byť novinárkou, ale aj barmankou, majsterkou v miešaní nápojov.
„Obe povolania sa mi páčia. Takže som využila svoje kontakty, keď som pôsobila v muzikáli Dracula a pre jeden časopis som písala rozhovory, ale aj reportáže z hudobných podujatí. Som celkom hrdá, že sa mi podaril napríklad aj rozhovor s Karlom Gottom. No a ako barmanka som sa živila, keď som mala istý čas v divadle pauzu. Dokonca som sa pričinila o niektoré recepty. Inak môj obľúbený long drink je: biely rum Captain Morgan, do toho limetky, pomarančový džús, sóda a navrch grenadína.“
V prvom rade je však Daniela herečkou. Svoje kvality dokázala napríklad i pri hosťovaní na doskách českej „Zlatej kapličky“ – Národného divadla v Prahe, kde si zahrala po boku Miloslava Donutila v predstavení Komik.

Hviezdy to vedia

Daniela sa narodila 28. decembra 1972 v Nitre v znamení Kozorožca. Podľa horoskopu ľudí, ktorí sa narodili v tento deň, ženie dopredu túžba žiť naplno. Sú mimoriadne ambiciózni, schopní a spoľahliví. Lenže vzhľadom k svojim vysokým očakávaniam, pravdepodobne, nikdy nebudú mať pocit, že dosiahli svoj cieľ, aj keď im ostatní aplaudujú. Majú fantáziu, radosť zo života, elán a energiu. Pre ich citovú spokojnosť je dôležité, aby si zachovali vnútornú rovnováhu a realistický prístup k veciam. Aby sa nevyčerpali prílišným psychickým i fyzickým zaťažením, lebo majú sklony robiť veľa a venovať sa naraz mnohým záležitostiam. Neraz im pracovné vyťaženie bráni nadviazať kvalitné citové vzťahy. Ich planétou je Saturn. Podľa čínskeho horoskopu je Danielinym znamením Potkan. Podľa numerológie je jej životným číslom päťka. Osobne však uznáva číslo 28, dátum svojho narodenia. Ako väčšina hercov priznáva, že je trochu poverčivá:
„Ešte z čias konzervatória dodržiavam poveru: Ak vidím zelený trabant, trikrát poskočím bez ohľadu na to, kde práve som...“
Keďže hrá v muzikáli Cats, nedalo mi, aby som sa nespýtala na vzťah k mačkám. „Mačky sú obdivuhodne nevyspytateľné. Keď sme začali pripravovať muzikál Cats, odporúčali nám, aby sme si nejakú zadovážili a pozorovali ju, aby nás inšpirovala najmä po pohybovej stránke. Vybrala som si čierne mačiatko. Čo neznamená, že nie som poverčivá, ak mi prejde cez cestu čierna mačka. Ale na mačiatko to neplatí...“
A ako je to s talizmanmi?
„Na kamene a mágiu veľmi neverím, i keď sú veci medzi nebom a zemou. Mám rada zaujímavé šperky, striebro i biele zlato. Zistili mi však alergiu na kovy, takže náramok, ktorý nosím, je z ušľachtilej ocele a striebra.“

Spievanie

„Moje CD To je šťastie vzniklo z najslávnejších muzikálových melódií, ktoré mám v repertoári a v posledných rokoch s nimi vystupujem. Je to akási moja osobná show. Na slovenský trh by sa malo dostať ešte pred Vianocami. Mimochodom, videoklip k jednej z piesní budeme možno nakrúcať aj v Bratislave. Spievam v češtine a v angličtine. Čo sa týka slovenských pesničiek, rada by som na nich pracovala, ale zatiaľ je všetko iba v podobe rozhovorov s Vašom Patejdlom a textármi Kamilom Peterajom a Ľubošom Zemanom. Niektoré české texty som si napísala sama. Napríklad k piesňam, ktoré pre mňa skomponoval Američan Michael Jay.“ Vždy mala rada literatúru a písanie patrí k jej obľúbenému spôsobu vyjadrovania. „Túžim napísať knihu, ale až na staré kolená.“

Televízne momenty

Tvrdí, že ak by bola možnosť, rada by si vyskúšala post moderátorky v rozhlase či pred kamerou. Na slovenskej televíznej obrazovke sme ju videli v gala večere pri príležitosti udeľovania TOMa. Spolu so Zdenou Studenkovou zaspievali pieseň z muzikálu Chicago. Televízni diváci ju však poznajú ako herečku. Presnejšie doktorku Naďu Šulcovú zo seriálu Nemocnica na okraji mesta po dvadsiatich rokoch. Spýtala som sa, či si niekedy na ulici ľudia nehovoria: „Pozri, milenka doktora Blažeja...“?
So smiechom odpovedala:
„Nikto ma nespoznáva. Vyzerala som úplne inak. Mala som inú farbu vlasov (moja čierna je vraj pre kameru tvrdá), iné líčenie a navyše iný – zlomený nos, ktorý som si dala po nakrúcaní zreparovať.“ Mimochodom, k zlomenému nosu došla ako k pracovnému úrazu počas práce na muzikále Pomáda, keď dostala od kolegyne nechtiac poriadnu ranu do tváre. Čo sa týka práce na Nemocnici, vraj sa veľmi hanbila, pretože hneď prvú scénu, ktorú mala predviesť, bola milostná s Josefom Abrhámom – čiže doktorom Blažejom. „Správal sa kolegiálne a galantne a je naozaj nielen skvelý herec, ale aj mimoriadne vnímavý a dobrý človek. Seriál bol pre mňa nielen hereckou šancou, ale aj výbornou školou. Som za to osudu vďačná.“
Vzťahy v šoubiznise vládne tvrdá konkurencia. Nestretávate sa so žiarlivosťou zo strany českých kolegýň? – Nemám zlé zážitky, hoci je ten rybník malý. Našli ste si priateľku vo svojej branži? Prípadne máte najlepšiu priateľku ešte z detstva?
Z detstva v Nitre mám kamarátku Dianu. Už je vydatá a má dve deti. Inak, naše mamičky boli kolegyne v tamojšom bábkovom divadle. V Prahe mám dobrú kamarátku Nikolku, bývalú tanečnicu zo skupiny UNO, s ktorou sme sa zoznámili v predstavení Dracula. No a vždy som tvrdila, že mojimi najlepšími priateľkami sú moja mamička a sestra.
Účinkujete v úspešnej hudobnej komédii Milujem ťa, ale... Mimochodom, používate toto vetné spojenie aj v súkromí?
– Používam ho najčastejšie pri mame, lebo niekedy je ťažko vydržať, keď vás chcú vychovávať aj v tridsiatke... Ale raz som to použila aj pri jednej slávnej hviezde. Bol tak slávny, že som nemala odvahu náš vzťah rozvíjať... Kto to bol? – Povedala som vám, že o súkromí nehovorím.
Tak to skúsme v teoretickej rovine. Ako riešite „ale“ v partnerskom vzťahu, čiže, čo robíte, keď máte isté výhrady?
– Výhrady mať môžem, ale výčitky nepoužívam. To je vo vzťahu vždy nebezpečné. Keď mi niečo prekáža, tak sa usilujem ísť na to inou metódou, napríklad s humorom...

Čriepky zo súkromia

Cats ste začali skúšať v lete a prakticky ste nemali prázdniny. Kedy a kde budete dovolenkovať?
– Pokiaľ zvládnem tento časovo i fyzicky namáhavý maratón povinností, potom si vyberiem dovolenku v zime. A keďže som teplomilný človek, navyše prieduškár, potrebujem more a pokoj, takže by som rada na Seychely.
Ako relaxujete?
– Rada čítam, prípadne idem do kina. A za relax považujem i chvíle za volantom svojho auta. Veľmi rada šoférujem a nerobí mi problém trasa Praha–Nitra a späť. Aké ročné obdobie máte najradšej?
– Milujem leto. Mám rada slnko a teplo.
Vďaka svojmu povolaniu dostávate častejšie kvety ako iné ženy. Ktorým dávate prednosť?
– Mám rada všetky kvety, nielen preto, že sú krásne, ale sú aj vyjadrením istého vzťahu. Ak by som však mala menovať, tak milujem ruže a jarné kvety konvalinky a frézie.
A ktoré ľudské vlastnosti hodnotíte najvyššie?
– Cením si najmä pracovitosť, čestnosť a pravdovravnosť.
Kedy ste si uvedomili neúprosnosť času?
– Keď zomrel otec. Odvtedy sa snažím vychutnať si každú minútu, lebo času je málo...
Keď sa povie domov, čo si predstavíte?
– Mamu. A priznám sa, že mojím veľkým snom je mať raz v Prahe domček, kam by sa prisťahovala aj ona a moja sestra so svojou rodinou.
Pred rokmi ste mi povedali, že i keď ste sa museli vyrovnať s mnohými problémami, rozhodli ste sa byť šťastná. Akú máte dnes obľúbenú zásadu?
– Nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe. A pracovnú: Všetko sa dá, len sa musí chcieť.

Pripravila ANGELA SKALOVÁ