Daniela Šinkorová Postelové scény s Jozefín Abrhámom jej išli už na konkurze. Na jej češtine nepoznať, že je z Nitry a často chodí domov za mamičkou. Po skončení studia v Brne je životné sklamanie zavialo do Prahy a tento rok získala prestižnu Cenu Thálie za muzikál. Spieva a tancuje, ale že vie aj operovať, zistila, až keď ju režisér Hynek Bočan obsadil do úlohy ortopedičky v Nemocnici na okraji města po dvadsiatich rokoch.
Ste pripravená, že možno upadnete do nemilosti jako kedysi primára Blažeja?
Nie som pripravená na nič. Ale sestričku Inu, teda Andreu Čunderlíkovú, nechvěli před rokmi ani v obchode obslúžiť, vraj je obyčejná sviňa.
Čo ak vás budú ľudia na ulici zastavovať, aby ste im ošetrili koleno? Pán Kopecký s tým mal veľa zážitkov. Pochopia, dúfam, že operácie sa na ulici nedají robiť, aj keby som to hneď vedela!
Neoľutovali ste, že ste nevyštudovali medicínu?
Nezniesla by som ten pocit strašném zodpovednosti. Sledovala som lekárov při operáciach. Na prvý pohľad sa zdá, že je to pre nich rutina. Vedla sa počas nich nasmiať, prebrať všetky svoje milostné vzťahy, problémy s deťmi, ale ruky a podstatná časť mozgu sú absolútne sústredené na prácu. Potom prídu domov, ale myšlienkam nerozkážu, aby neostávali v nemocnici.
Vy nemáta zodpovednosť voči divákom?
Mám, ale keď mi rola nesadne jako hrnec na prdel, ešte vždy nejde o život. Möže sa stať, že diváci nebudú spokojní, je to hrozné, ale nikto pri tom nezomrie.
Vaša doktorka Šulcová je dosť drzá. Máte túto črtu v povahe?
Preto si ma pán režisér Bočan asi vybral. Ale ja som drzá len vtedy, keď bojujem za onych. Ale neviem se tak pobiť za seba jako doktorka Šulcová. Ona sa nebojí, je si vedomá svojej hodnoty a předsazuje sa. Aj za cenu toho, že urobí chybu a na vlastněn koži si ju odskáče.
Čo je pravda na historce, že vaša fotka vypadla v televízii na propagačním z fascikla práve v okamihu, keď tam bol režisér Bočan?
Bola to úplná náhoda. Odrazu som si spomenula, že v archíve v Českej televízii mám otrasné fotky ešte z čias, keď som mala osemnásť, dlhé vlasy a okuliare. Tak som tam zanesla nové a oni ich nikam zakladali práve vtedy, keď sa tam zastavil pán Bočan. Fotky vypadli na zem, on na mňa ukýzal a povedal, tú mi pozvite na konkurz, tú hľadám.
Bol k vám potom milý?
Bol to najstrašnejší konkurz v mojom živote, trval hodinu a pol. S pánom Abrhámom sme mali zahrať scénu po milování.
Poznali ste sa s ním už predtým?
Vöbec nie, ale bol úžasný. Prišiel ku mne a povedal mi, poďte, aspoň si ma objímte, aby sme sa trošku poznali, aby ten ostych spadol. A fakt to pomohlo. Divím sa, že mi to ponúkol, mohol si predsa sadnúť dva metre odo mňa a zahrať to na Oskara a mňa v tom nechať plávať.
To sa vyučuje na škole, aby sa ľudia pred scénou zbližovali?
Nie,ale ja som sa úplne klepala a on odhadol,že mi to v tom momente veľmi pomöže. Inak je strašne uzavretý, nemá rád popularitu. Je perfekcionista a chce mať všetko dokonalé. Nechce už robiťdivadlo, lebo má strašnú trému, cíti takú zodpovědnost voči divákom, že upřednostňuje televíznu kameru, kde sa to dá aj dvadsať ráz zmazať.
Aký bol pán Abrhám v posteli?
Fakt skvelý, pomohol mi herecky sa otvoriť. Bral ma jako partnera. Tá spolupráca bola veľmi pekná, dúfam, že to v seriáli bude vidieť. Všetko sa ma,čo mi na tej role chýba, tak som zareagovala, že sa s Blažejom spolu nikdy nesmejeme. Nakonec sme vymysleli humornú scénku, lebo inak riešime iba samé problémy. Arnošt Blažej je s tou mladou babou predsa preto, že sa mu páči, kvůli sexu, ale aj preto, že sa musí nejako uvoľniť. A ten smiech tam chýbal, hoci on má šesťdesiat rokov a mal by to byť vážny vzťah.
V živote by vám nepřekázal o toľko starší muž?
Keby bol takého formátu jako pán Abrhám, tak nie. Teraz zrovna milujem nikoho, kto má tridsaťsedem rokov, ale v mojom živote bol aj muž odo mňa mladší. Důležité je, jako vie milovať.
Čo pod tým rozumiete? Aj doktorku Šulcovú ste charakterizovali, že vie milovať.
Vie nezištne dávať lásku bez toho, aby čakala niečo naspäť. Ide do vzťahu po hlave bez záruky, že je to na celý život, že bude mať výhody v práci.
Aj vy ste taká?
Asi áno. Keby už ani láska nebola pravdivá, tak potom čo?
Ovplyvnila vám láska život?
Pövodne som neplánovala, že budem žiť v Prahe, mírnila som ostať v Brne, kde som študovala muzikálové herectvo na JAMU. Ale keď sa mi zrútil vzťah, ktorý trval počas celej školy, odsťahovala som sa a urobila som hrubú čiaru.
Bolo to nečekané sklamanie?
S priateľom sme bývali počas celej školy. Keď sme končili, mala som v pláne sa, mať dieťa a on mi z ničoho nič povedal: mám ťa strašne rád, ale milujem tamtú. Nikdy predtým sme sa nehádali. Ten rozchod ma tak skolil, že som pol roka chodila v čiernom, neskúšala som v divadle, hoci som vtedy dostala rolu Sugar v muzikáli Niekto to rád horúce, nejedla som vöbec nič a schudla som asi rezať kíl. Vtedy som si dala aj frťana, aby som aspoň zaspala. Tie stavy sa mi stále vraceli a asi trištvrte roka to bol oso mnou úplne hrozné. Zrútil sa mi svet.
Naozaj ste netušili, že pripravuje zradu?
Nie. Asi som ho milovala via jako on mňa. Vtedy som chodila hrať z Brna do Bratislavy, on hral U Mrštíků, bol tam nový kolektiv a nové baby a bol s nimi častejšie jako so mnou.
Nechcel sa vrátiť? Odpustili by ste mu?
Keď sme sa rozchádzali, bolo to strašné aj on plakal. Povedal, že ma vždy bude mať rád, ale jednoducho, zamiloval sa, a to si člověk nepomöže. Ja to chápem. Za to nemožno nikoho trestať, neurobil to naschvál. Naďalej sme kamarádi, vždy sa podieľal na všetkých projektech, kde som aj ja, teraz robíme spolu novú hru… Ako sa vám podarilo zachovať priateľstvo?
Naučila ma to mama, kto do teba kamením… Išla som aj za tou babou, čo nás rozdelila, a povedala som jej, že jej prajem všetko nejlepšie.
Často vám v novom vzťahu zíde na um, že takýto úder möže prísť znovu?
Každý deň. Aj keď na to přestanete myslieť, niekde vzadu vám stále svieti kontrolka. Začínam byť přesvědčená o tom, že v dnešním svete už neexistujú vzťahy na celý život, aké mali naši rodičia. Radšej som za to, aby sa ľudia rozvedli, keď láska ovädne.
A keď majú deti?
Deti nemám, preto to beriem tak sobecky. Aj moji rodičia sa chvěli rozvádzať, a neurobili to kvöli mne lebo chvěli, aby som doštudovala. Trpela som a bola šťastnejšia, keby som ich mohla navštěvovat oddelene a keby som videla, že rastú. Ale napomoh sa akosi všetko pekne usporiadalo.
Vlastne ste zažili na pracovisku v skutečnosti aj vo filme. Odporúčali by ste takýto vzťah?
To sú ťažké otázky! Hovorí sa, že sa tomu třeba vyhýbať. Nebezpečné je to vtedy, keď sa mladá herečka "zamiluje" do sedemdesiatročného režiséra, jako sa to deje v pražskom šoubiznise. Ale to vlastne už nie je o láske. Keď sa dvaja fakt milujú, möžu spolu aj pracovať.
Keď toho primára Blažeja tak milujete, napadne vám, že mu ničíte rodinu?
To je ten princip. Ak sa zamilujete, už si nepomöžete. Možno som pesimista, ale podľa mňa sedemdesiat percent manželských párov zažilo neveru. Mám kamarádky, ktoré podvázali manžela, keď boli tehotné a to je otrasné. Nemám dobré skúsenosti a možno preto som v tridsiatke stále slobodná.
Rozhodli by ste sa mať dieťa jako slobodná matka? Povedali ste, že ste po ňom už raz túžili.
Lenže potom ma to rýchlo prešlo. Momentálne sa toho bojím. Hádam mám čas do štyridsiatky, medicína pokročila tak dopředu, že sa to bude dať. Ale je mi ľuto, že sa to vtedy nepodarilo lebo by som bola radšej mladá mama.
Daniela, pod vaším menom sú na internete správy typu: nikdy neodmetne whisky, ležala na bare, má rada tvrdšie drinky… Takto v Prahe reprezentujete Slovákov?
Aha, whisky. Dala by som si. Ľahšie by sa mi spovedalo. V novinách predsa nemöžu napásat, že Šinkorová tento rok získala Cenu Thálie, nestačí im, že pracujem! Whisky je jediná neresť, ktorú na mne našli, a a jsa k naej pokojne priznám. Robila som rok a pol barmanku, keď mi nevyšiel jeden projekt a nemala som v Prahe z čoho žiť. Robila som to preto, že ma to baví. Baví ma miešať nápoje a baví ma prezentovať ich ľudom, baví ma ich baviť. To je úžasný pocit, to herectvo za barom.
S whisky to nepreháňate?
Myslím si, že nie. Opitá som tak dvakrát za rok a nikdo ma při tom nevidí. A vöbec sa neviem opiť do nemoty. Vnímate to jako relax vypätí?
Pitie mám rada jako dobré jedlo, teším sa na to. Znášam to dobře, lebo nič nekombinujem. A pretože som strašne uzavretý člověk, pomöže mi ulvoľniť sa a striasť zo seba upätosť. Vtedy aj poviem věci, ktoré inak zo seba nedostanem.
Nevypili sme si a nepösobite príliš uzavreto. Přemáhate sa?
Nie je to pre mňa normálne. Keby sa ma takto pýtali moji kamarádi, nepoviem im ani polovicu. Ja fakt o sebe nerada rozprávam. Vöbec sa neviem pochváliť. Chcela by som, aby za mňa hovorila moja práca. Asi som naivná.
Na starých fotkách sta mali okluiare. Zbavili ste sa ich, lebo vám překázali při tancování?
Na konzervatóriu som dezať rokov nosila šošovky, ale před dvomi rokmi som si dala operovať krátkozrakost. Mala som mínus šesť a pol, to je dosť. Nemohla som plávať, líčeni mi robilo problém. Našla som si kliniku, oznámila som sa s ľudmi, čo to podstúpili, a riskla som to.
Ste spokojná?
Je to úžasné, operácia trvá tridsiať sekúnd, potom vylezete zo sály a vidíte! Hneď!
Operovali vám oči postupne?
Po polroku. To sa tak vyžaduje, keby sa náhodou niečo stalo, aby jedno zostalo zdravé.
Bolelo vás to?
Asi deň.
Proklínali ste v tej chvíli svoje rozhodnutie?
Nikdy v živote. Počula som však o dievčati, čo sa trápilo dva týdne. Ale mne to stálo za to.
Uvedomili ste si vtedy, aké je zdravie důležité?
Bolo to v oveľa horšej chvíli. Před dvoma rokmi mi zomrzel otec na rakovinu a vtedy som všetko prehodnotila. Třeba sa vykašlať na peniaze a posty. Möj otec nefajčil, vínko si dal len občas, jedol striedmo, športoval, nikdy nebýval chorý, až zrazu. Ja si zdravie veľmi vážim a prajem ho aj svojim nejhorším nepriateľom, čo mi ubližujú. A teraz sa mi chce plakať.
Keď ste nakrúcali Nemocnicu, videli ste doktorom dobře na prsty. Nehovorili ste si, len sa im nedostať do rúk? Vojenská nemocnica v Prahe, kde sa seriál nakrúcal, je jedna z nejlepších, je tam úžasný tím aj z ĺudskej stránky, nebála by som sa im zveriť do rúk. Na vlastněn koži sa přesvědčila, aká je speciálně ortopéda extrémne ťažká pre ženy.
Na jar ste získala Cenu Thálie, významné herecké ocenenie. V Čechách funguje závisť tak jako na Slovensku? Už som sabudla, aké je to tu, ale tam je to strašné. Cenu som získala za Zuzanku v pövodnom českom muzikáli Kristian, ktorý hrám v Brne, a prihliadli aj na möj výkon v muzikáli Chicago. Som šťastná, že moja mama, ktorej som toľko dlžná, zažila so mnou ten okamžik slávy. V Nitre ju stretávajú známi a vedia, že tam bola v televízii so mnou. Bez mamy by som nikdy nestála na doskách.
Otca nenadchla predstava, že budete herečkou?
Mama je bábkoherečka v nitrianskom divadle a otec videl, že nemá pravidelné peniaze, aká je nešťastná, keď nedostane hlavnú rolu, jako sa v divadle ohovárajú. Möj otec si vedel presne nelajnovať program, čo bude robiť zajtra, o týždeň. Bol veľmi prísny, keď som donesla domov dvojku, následovalo niečo jako policejný výsluch. Mrzelo ho,že nechcem byť lekárka alebo architektka, síť v jeho šľapajach. Pripadalo mu to tak, že zostanem iba hlúpa herečka.
Ako ste ho přesvědčili?
Som tvrdohlavá a mama tiž. Keď ma potom na prvý raz neprijali na konzervatórium, napísal sám odvolanie, vzal moje diplomy a referencie, lebo som sa celú základnú školu venovala herectvu a bojoval za mňa. Po skončení školy som hrala v Grand hoteli a až mama mi neskör prezradila, že otec si nechal zv'ačšit moju čiernobielu fotográfiu z novin a zavesil si ju v pracovni. A ja to po celý čas nevedela.
V Pomáde robil choreografiu Ján Ďurovčík. Jako sa vám s ním spolupracovalo?
Perfekcionista. Skúšali sme osem hodín denne.
Nemali ste z toho svalovinu?
Jasné. A Vanda Konečná mi zlomila nos. Niečo sme skúšali, Jano bol netrpezlivý, hneď chcel vidieť, čo to stvořil. Vyhnal nás desiatich na parket a věštci sme mali mávať rukami. Bolelo to. Až v zime som si všimla, že mi vidno při koreni nosa bielu kosť, keď mrzne. Ešte aj v Nemocnici ho mám zlomený.. Uvedomila som si, že pán kameraman mal so mnou veľa práce. V lete som si ho stihla dať operovať.
Dali ste mu aj novú fazónu?
Chirurg to zobral při jednom, nemám nos už taký špičatý.
Boli by ste si ho dali upraviť aj bez Vandinho zákroku?
Nie, bola som s ním spokojná. Podobala som sa na mamu a aj Barbra Streisandová má taký.
Bolelo vás to?
Nie, vöbec. Dve hodiny som bola v narkóze, a keď som sa prebrala, hneď som behala. Vedľa na izbe bola pani, ktorá si nechala po porode zväčšiť prsia o jedno číslo! Taký nezmysel. Celé dva dni, čo som bola v nemocnici, plakala bolesťou. Trčali z nej hadičky, musela s nimi všade chodiť. Tak prsia si nedám spraviť. Nikdy.
Máte aj ďalšie hororové zážitky?
Spomeniem si!
Nesvrbí vás jazyk, keď sa vás vypytujú, jako to s vami a primárom skončí?
Ja som vždy bola vrba, kamarádi si ma vytrénovali. Strašne rada držím slovo. Dala som ho, mám to aj v zmluve. Chcem, aby Nemocnica trhla divácky rekord.Ale teraz ma známi už sami prosia, nič nám nerozprávěj!
Dada Výžinkárová